Vitajte na našom webe

Ivan Klinec: Futurológia - veda o budúcnosti

  Futurológia je veda zaoberajúca sa štúdiom a skúmaním budúcnosti. Vytvára transdisciplinárny priestor umožňujúci konštruovanie alternatívnych scenárov možného budúceho vývoja spoločnosti a civilizácie. Umožňuje zároveň prekročenie obmedzení daných špecializáciou jednotlivých vedných odborov a integráciu poznatkov rôznych vedných odborov navzájom ako i ich rozšírenie o dimenzie umenia, kultúry, náboženstva, spirituality prip. iných pohľadov týkajúcich sa budúceho vývoja človeka, spoločnosti a civilizácie. Futurológia disponuje rozsiahlou metodológiou skúmania budúcnosti a možno ju považovať za high-tech spoločenských vied. Boom futurológie je spojený s nástupom civilizačnej transformácie a rastom nestability v spoločnosti i prehlbovaním sa civilizačnej krízy.

   Futurológia dnes zahŕňa štúdie budúcnosti, výskum budúcnosti, prognostiku, technologické a sociálne predvídanie, globálne modely, vytváranie alternatívnych scenárov, konštruovanie indikátorov budúceho vývoja. Medzi najvýznamnejších futurológov patria Toffler, Naisbitt, Masuda, Flechtheim, Fuller, Hendersonová, Glenn, Gordon, Kahn, Drucker, Bell, Coates, Beck, Marx-Hubbardová a ďalší, ktorí sú zároveň tvorcami množstva teoretických konceptov budúceho vývoja spoločnosti a civilizácie napr. postindustriálnej spoločnosti, informačnej spoločnosti, znalostnej spoločnosti, civilizácie Tretej vlny, Win-Win World, špirálovitej dynamiky, synergetiky, megatrendov, holistických prístupov atď.

   Najväčším futurologickým a zároveň spoločenskovedným projektom súčasnosti je The Millennium Project, projekt koordinovaný Americkou radou pre Univerzitu OSN, ktorého cieľom je mapovať a vyhodnocovať výzvy stojace pred civilizáciou na prahu 21.storočia. Súčasťou projektu je Svetová prognóza rozvoja vedy a technológie do roku 2025, scenáre vývoja ľudskej civilizácie do roku 3000, Index stavu budúcnosti či Problémy environmentálnej bezpečnosti. Na projekte participuje viac ako 1000 expertov z celého sveta vrátane 25 expertov zo Slovenska.

   Na Slovensku sa rozvojom futurológie zaoberá Futurologická spoločnosť na Slovensku založená v roku 1990.

Pojem futurológia ako i návrh jej konceptu vytvoril Karl Ossip Flechtheim na začiatku 40. rokov. Flechtheim navrhol futurológiu ako určitý transdisciplinárny priestor, v ktorom bude možné vytvárať rôzne alternatívne scenáre budúceho vývoja.

”Môžeme povedať, že teraz nadišla doba futurológie. Evolúcia archeológie, geológie, histórie, antropológie, ekonómie, sociológie pripravila pôdu pre vznik vedy o budúcnosti, futurológia musí pokračovať v niektorých integračných funkciách, ktoré predtým patrili filozofii a sociológii.”

(K. O. Flechtheim: History and Futurology. A. Hein. Meisenheim am Glan 1966)

”Futurológia nie je ani tak novou a špecialnou oblasťou poznania, ako skôr predstavuje novú syntézu rôzných údajov a môže byť chápaná jako projektovanie histórie do nového časového rámca.”

(K. O. Flechtheim: History and Futurology. A. Hein, Meisenheim am Glan 1966)

”Futurológia, ktorá je niečim viac ako utópiou, technokraciou alebo krízou riadenia, sa musí snažiť zlúčiť do novej jednoty prognostiku, plánovanie a filozofiu budúcnosti.”

(K. O. Flechtheim: Futurologie. Der Kampf um die Zukunft. Verlag Wissenschafte und Politik, Koln 1971)

Pri vytváraní konceptu futurológie Flechtheim vychádzal z nasledovných postulátov:

”1. Svet je dynamický, mení sa vo svojich základných štruktúrach a produkuje nové.

2. Určité základné štruktúry zmien možno aspoň čiastočne poznať.

3. Smer a tempo zmien môže byť niekde v hrubých rysoch predvídané.

4. Taktiež rozporné prognózy a projekcie majú svoju cenu - môžu prispieť k objasneniu problémov a kríz a môžu byť aj čiastočne správne (špecifikácie týkajúce sa času, priestoru, skupiny atď. alebo stupňa pravdepodobnosti).

5. V tomto rámci spočíva sloboda voľby a možnosť realizácie.

6. Poznaním nutného, možného a žiadúceho sa utvára budúcnosť.”

(K. O. Flechtheim: Futurologie. Der Kampf um die Zukunft. Verlag Wissenschaft und Politik, Koln 1971)

Flechtheim definoval ciele futurológie ako riešenie súčasných problémov ľudstva.

”Futurológia musí vyriešiť päť naliehavých problémov, ktoré ohrozujú ľudstvo - musí prispieť k likvidácii vojen a k upevneniu mieru, k odstráneniu hladu a biedy a k stabilizácii počtu obyvateľstva, k odstráneniu vykorisťovania a útlaku a k demokratizácii štátu a spoločnosti, k skoncovaniu s devastáciou prírody a k zabezpečeniu ochrany prírody a človeka pred nim samotným, k odbúraniu odcudzenia a k vytvoreniu nového tvorivého človeka (homo humanus).”

(K . O. Flechtheim: Futurologie. Der Kampf um die Zukunft. Verlag Wissenschaft und Politik, Koln 1971)

”Naša civilizácia si musí vybrať medzi rozkladom a prežitím, čo závisí na výbere jedného, najoptimálnejšieho spôsobu konania z veľmi obmedzeného počtu variant konania. Nevyužívame súčasnosť pre kontrolu budúcnosti. Využívame predvídanie budúcnosti pre zdokonaľovanie a rozvíjanie súčasnej činnosti.”

(K. O. Flechtheim: History and Futurology, A. Hein. Meisenheim am Glan 1966)

Wendell Bell uvádza nasledovné ciele futurológie ako štúdií budúcnosti:

”1. Štúdium možných budúcnosti

2. Štúdium pravdepodobných budúcnosti

3. Štúdium podôb (images) budúcnosti

4. Štúdium znalostných základov štúdií budúcnosti

5. Štúdium etických základov štúdií budúcnosti

6. Interpretácia minulosti a orientácia súčasnosti

7. Integrácia znalostí a hodnôt pre navrhovanie spoločenskej akcie

8. Vzrastajúca demokratická participácia v spodobovaní a projektovaní budúcnosti

9. Komunikácia a obhajoba partikulárnych podôb budúcnosti."

(Wendell Bell: Foundations of Futures Studies. Human Science for a New Era. Volume 1. History, Purposes, and Knowledge. Transaction Publishers, New Brunswick, London 1997)

Metódy futurologického výskumu

• Extrapolácia trendov

• Vytváranie scenárov

• Vytváranie vízií

• Vytváranie stratégií

• Historická analógia

• Delfská metóda

• Simulácia a počítačové modelovanie

• Kríźovo-impaktová metóda

• Teória hier

• Teória chaosu

• Globálne modely

• Systémový prístup

• Holistické prístupy

• Environmentálny scanning

• Násobné perspektívy

• Kultúrne aspekty

• Vytváranie prognóz

• Obsahová analýza

• Nerovnovážna termodynamika

Charakteristiky futurológie

• Transdisciplinarita

• Komplexita

• Globalita

• Normativita

• Holizmus

• Vedeckosť

• Dynamika

• Vizionárstvo

• Participácia

Disciplíny futurológie

• Future studies

• Future research

• Forecasting

• Prospective

• Futurology

• Futuribles

• Future analysis

• Future fields

• Prognostics

• The science of the future