Futurológia - veda o budúcnosti

Futurológia je je veda zaoberajúca sa štúdiom a skúmaním budúcnosti. Vytvára transdisciplinárny priestor umožňujúci konštruovanie alternatívnych scenárov možného budúceho vývoja spoločnosti a civilizácie. Umožňuje zároveň prekročenie obmedzení daných špecializáciou jednotlivých vedných odborov a integráciu poznatkov rôznych vedných odborov navzájom ako i ich rozšírenie o dimenzie umenia, kultúry, náboženstva, spirituality prip. iných pohľadov týkajúcich sa budúceho vývoja človeka, spoločnosti a civilizácie.

Futurológia disponuje rozsiahlou metodológiou skúmania budúcnosti a možno ju považovať za high-tech spoločenských vied. Boom futurológie je spojený s nástupom civilizačnej transformácie a rastom nestability v spoločnosti i prehlbovaním sa civilizačnej krízy. Futurológia dnes zahŕňa štúdie budúcnosti, výskum budúcnosti, prognostiku, technologické a sociálne predvídanie, globálne modely, vytváranie alternatívnych scenárov, konštruovanie indikátorov budúceho vývoja.

Medzi najvýznamnejších futurológov patria Toffler, Naisbitt, Masuda, Flechtheim, Fuller, Hendersonová, Glenn, Gordon, Kahn, Drucker, Bell, Coates, Beck, Marx-Hubbardová a ďalší, ktorí sú zároveň tvorcami množstva teoretických konceptov budúceho vývoja spoločnosti a civilizácie napr. postindustriálnej spoločnosti, informačnej spoločnosti, znalostnej spoločnosti, civilizácie Tretej vlny, Win-Win World, špirálovitej dynamiky, synergetiky, megatrendov, holistických prístupov atď.

Najväčším futurologickým a zároveň spoločenskovedným projektom súčasnosti je The Millennium Project, projekt pôvodne koordinovaný Americkou radou pre Univerzitu OSN, ktorého cieľom je mapovať a vyhodnocovať výzvy stojace pred civilizáciou na prahu 21.storočia. Súčasťou projektu je Svetová prognóza rozvoja vedy a technológie do roku 2025, scenáre vývoja ľudskej civilizácie do roku 3000, Index stavu budúcnosti či Problémy environmentálnej bezpečnosti.